Vo veku 97 rokov zomrel 25. marca 2021 popredný slovenský historik, medievalista, archivár, vysokoškolský profesor Dr. h. c. univ. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. Slovenská veda v ňom stratila jedného zo zakladateľov modernej slovenskej historiografie, významného teoretika a medzinárodne uznávaného znalca stredovekých dejín. Posledná rozlúčka so zosnulým bola 31. marca 2021 v Slávičom údolí v Bratislave.

Prof. Richard Marsina sa narodil 4. mája 1923 v Šahách. Základnú školu vychodil v Žiline, kam sa rodičia vrátili v roku 1925. Gymnaziálne štúdium absolvoval v Trenčíne a Žiline, kde roku 1942 zmaturoval. Vysokoškolské štúdium začal na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, v roku 1945 prešiel na Filozofi ckú fakultu, ktorú absolvoval v roku 1949. Témou jeho diplomovej práce bol vznik mesta Žilina.

Hodnosť PhDr. dosiahol v roku 1952, CSc. roku 1962 a DrSc. v 1973. Habilitoval sa za docenta pomocných vied historických na Filozofi ckej fakulte UK v Bratislave 1955, kde bol roku 1996 inaugurovaný aj za profesora slovenských dejín. V roku 1999 mu Prešovská univerzita udelila čestný doktorát (Dr. h. c.).

Po absolvovaní Filozofi ckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave, napriek zvoleniu profesorským zborom, nemohol z politických dôvodov nastúpiť na miesto asistenta v Historickom seminári. Na prelome rokov 1948/1949 prebiehali v slovenskej kultúre celoplošné politické čistky zamerané proti slovenskej inteligencii a nevyhli sa ani univerzitnému prostrediu. Pre Richarda Marsinu zostali univerzitné dvere zavreté, takže po ukončení štúdia nastúpil do Archívu hlavného mesta Bratislavy a od roku 1950 do ústredia Pôdohospodárskeho archívu. Ako renomovaný odborník nastúpil od 1. januára 1956 do Štátneho slovenského ústredného archívu, kde bol vedúcim II. oddelenia.

Publikovať začal hneď po nástupe do zamestnania. Jeho prvá štúdia 361 bola venovaná dejinám jezuitov v Trenčíne v 17. a 18. storočí, uverejnená bola v časopise Historica slovaca, roč. 1948 – 1949. Vo svojej publicistike sa venoval najmä diplomatike, paleografi i, historickej demografi i, dejinám miest, ako aj hospodárskym dejinám. Ako jeden z mála historikov – medievalistov upozorňoval odbornú i laickú verejnosť na potrebu vydávania Slovenského diplomatára. V období politického odmäku a všeobecnej kritiky stalinizmu po XX. zjazde KSSZ padli jeho slová na úrodnú pôdu. V jeseni 1956 ho poveril Historický ústav SAV vedením prác na príprave Slovenského diplomatára. O tri roky sa Richard Marsina (v spolupráci s M. Kušíkom) uviedol dvojzväzkovou publikáciou Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku. V rokoch 1962 – 1980 externe prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave stredovekú diplomatiku na odbore Archívnictvo. Od 1. augusta 1960 prešiel na plný úväzok do Historického ústavu SAV, kde sa roku 1961 stal vedúcim dokumentačného oddelenia a administratívnym vedúcim Výskumného pracoviska v Budapešti.

Keď roku 1960 nastúpil na Historický ústav Slovenskej akadémie vied, prechádzala slovenská kultúra treťou vlnou personálnych čistiek. Tak ako po roku 1945 a 1948, aj na prelome 50. a 60. rokov boli personálne čistky zamerané proti posledným zvyškom tzv. klérofašizmu a ľudáctva v slovenskej vede a kultúre. Postihli predovšetkým katolícku inteligenciu. Akademické a univerzitné pracoviská boli nútené hlásiť nadriadeným orgánom KSČ, ako sa vyrovnali s tzv. ľudáctvom. Po jedenástich rokoch sa zišiel v roku 1959 zjazd Slovenskej historickej spoločnosti a následne aj 3. zjazd česko-slovenských historikov, aby potvrdili definitívne víťazstvo socializmu aj v historickej vede. V prijatej rezolúcii bolo deklarované, že za uplynulé obdobie desiatich rokov „bolo vcelku potlačené buržoázne dejepisectvo a dosiahlo sa rozhodujúce víťazstvo marxisticko-leninského výkladu dejín, pre ktorý sa získala aj väčšina historikov staršej generácie“. Prvoradou úlohou Historického ústavu SAV na ideologickom fronte sa stal boj proti pozitivizmu a buržoáznonacionalistickej historiografi i. Za jej hlavného predstaviteľa bol riaditeľom Historického ústavu SAV označený profesor Daniel Rapant. Historici, ktorí boli vzatí na milosť, žili a pracovali na ústave pod neustálym dozorom. Medzi nich patril aj Richard Marsina, ktorého odbornú špecializáciu v oblasti diplomatiky a jazykové znalosti nemohli nahradiť absolventi Vysokej straníckej školy pri ÚV KSČ v Prahe, ktorí obsadzovali vedúce funkcie na Historickom ústave SAV.

V rokoch 1960 – 1995 bol Richard Marsina pracovne spätý s Historickým ústavom SAV. V rokoch 1960 – 1965 a 1971 – 1983 vykonával funkciu  historickej komisie, ktorej hlavným gestorom bol Historický ústav SAV. V rokoch 1965 – 1968 bol tajomníkom zboru expertov pri Komisii na vzájomnú výmenu kultúrneho dedičstva s Maďarskou ľudovou republikou. V čase politického odmäku, od februára 1969 do septembra 1970, bol zástupcom riaditeľa Historického ústavu SAV, v rokoch 1970 – 1980 vedeckým tajomníkom, potom, do roku 1982, vedúcim oddelenia najstarších dejín. Ako nenapraviteľný pozitivista bol normalizačným vedením HÚ SAV, na čele so Samuelom Cambelom, poslaný 1. januára 1985 do dôchodku a súčasne sa stal konzultantom. Po rehabilitácii, od 1. 5. 1990 opäť pracoval na plný úväzok do konca roku 1993, potom na polovičný úväzok do 31. 5. 1995. Richard Marsina bol žiakom profesora Daniela Rapanta a nikdy sa neprestal hlásiť k svojmu profesorovi. Odmietal akceptovať ideologické tézy o „temnom stredoveku“ či reakčnom kresťanstve a zdôrazňoval kontinuitu slovenského osídlenia: „Musíme si byť vedomí, že my tu jestvujeme od 8. storočia a že odvtedy existuje kompaktné územie obývané našimi predkami.“ Odmietal aj nevedecké a tendenčné názory, že v prípade stredoveku nemožno hovoriť o Slovensku, ale len o Uhorsku, ktoré našli aj po roku 1989 svojho hlásateľa v osobe riaditeľa Historického ústavu SAV Dušana Kováča. Na HÚ SAV sa vrátil až po občianskej rehabilitácii v roku 1990, kde pracoval do roku 1995 na oddelení starších slovenských dejín.

Tento politicko-spoločenský kontext si musíme uvedomiť, keď chceme hodnotiť dielo prof. Marsinu, ktoré môžeme rozdeliť do piatich základných okruhov: vydávanie prameňov k stredovekým dejinám, dejiny stredovekých miest, dejiny slovenskej historiografi e, tvorba syntéz a rozpracovávanie základných teoretických otázok slovenských dejín. Dielom Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. a II. (1971, 1987), ku ktorému vypracoval kritické štúdie diplomaticko-historického charakteru, sa profesor Marsina nezmazateľne zapísal do slovenských dejín. Slovenský diplomatár má svoj osobitný význam nielen v slovenskom, ale aj v európskom kultúrnom kontexte. Pre našu vedu a kultúru je významný predovšetkým kritickým rozborom najstaršieho uhorského listinného materiálu a to z hľadiska slovenskej historickej vedy. Slovenský diplomatár je mimoriadne cenným vkladom do našej kultúry. Vydávaním diplomatára začala slovenská historiografi a dobiehať susedné historiografie, ktoré mali tento významný kultúrny počin dávno za sebou.

Prof. Richard Marsina bol jedným z mála historikov, ktorí sa po páde komunizmu v Česko-Slovensku pustili do naprávania deformácií v sloven363 skej historickej vede. Na mimoriadnom valnom zhromaždení Slovenskej historickej spoločnosti, v januári 1990, bol zvolený za predsedu Akčného výboru SHS, ktorého úlohou bolo pripraviť riadne valné zhromaždenie. Pamätným sa stalo jeho vystúpenie na X. zjazde Slovenskej historickej spoločnosti v apríli 1991 v Bratislave. Analýza vývoja slovenskej historickej vedy po roku 1945 a východiská, ktoré predostrel na zjazde SHS, ani v súčasnosti nestratili nič na svojej aktuálnosti. Keďže nenašiel podporu u väčšiny zamestnancov Historického ústavu SAV, začal sa angažovať v univerzitnom prostredí a v Matici slovenskej. Patrí k zakladateľom Trnavskej univerzity, na ktorej pôsobil ako vysokoškolský profesor.

V rokoch 1990 – 1996 bol predsedom Vedeckého kolégia pre historické vedy a súčasne členom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti. V rokoch 1969 – 1979 bol paralelne externým riaditeľom Ústredného archívu SAV. V rokoch 1969 – 1970 bol podpredsedom Slovenskej historickej spoločnosti, v rokoch 1990 – 1996 jej predsedom. V roku 1971 založil jej Sekciu pre dejiny miest, ktorej bol predsedom. Od roku 1975 bol členom Commision pour l’histoire des villes pri CISH, od roku 1991 čestným členom s právami riadneho člena, v roku 1998 bol zvolený za korešpondujúceho člena prezídia Monumenta Germaniae historica v Mníchove.

V školskom roku 1992 – 1993 inicioval založenie Katedry histórie na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity a do septembra 1998 bol jej vedúcim. Na univerzite prednášal do roku 2014. V rokoch 1992 – 1995 bol predsedom Akademického senátu Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity, v rokoch 1995 – 1998 bol členom Akreditačnej komisie.

Hlavnou vedeckou aktivitou prof. Marsina bola príprava vydávania stredovekých historických prameňov a príprava dokumentačnej základne pre túto činnosť. Okrem Slovenského diplomatára pracoval na mnohých syntézach slovenských dejín, v ktorých spracovával kapitoly zo slovenského stredoveku. Venoval sa aj problematike stredovekých miest na Slovensku (Žilina, Trenčín, Zvolen, Nitra, Bytča, Spišská Nová Ves, Dubnica) a v Uhorsku. Zaoberal sa stredovekými rozprávacími prameňmi a legendami, osobnosťami slovenskej historiografi e (S. Timon, J. Severini, J. Hložník- Hložanský, J. Záborský, M. Bel, A. F. Kollár), vývojom najstaršieho osídlenia Slovenska v regionálnom aj celoslovenskom rámci, veľkomoravskou problematikou, kristianizáciou Slovenska a Uhorska, ako aj najstaršími dejinami Nitrianskeho biskupstva.

Od roku 1955 bol členom Vedeckej archívnej rady, od roku 1990 predsedom. Bol členom mnohých vedeckých a redakčných rád a usporiadateľom mnohých vedeckých podujatí. Od obnovenia členstva Matice slovenskej sa stal v roku 1989 členom Miestneho odboru MS Bratislava I., v rokoch 1990 – 1998 bol členom výboru Matice slovenskej, od roku 1998 členom Prezídia Matice slovenskej. V roku 1992 bol hlavným iniciátorom obnovenia Historického odboru MS, ktorého sa stal predsedom (1992 – – 2010), následne čestným predsedom. Zaslúžil sa o obnovenie Historického zborníka, v rokoch 1996 – 2012 vykonával funkciu predsedu redakčnej rady. V rokoch 1997 – 2012 bol zástupcom riaditeľa Slovenského historického ústavu MS v Bratislave.

Dr. h. c. univ. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. bol nositeľom Križkovej a Sasinkovej medaily za zásluhy o archívnictvo, striebornej a zlatej plakety Ľudovíta Štúra pre spoločenské vedy SAV, zlatej medaily SAV, medaily I. Széchényiho, udelenej Maďarskou akadémiou vied, medaily Štefana Moysesa, udelenej Predsedníctvom MS, Ceny Daniela Rapanta, udelenej Historickým odborom MS, Ceny Ľudovíta Nováka za oblasť spoločenských vied ex aequo, udelenej Nadáciou Matice slovenskej, a ocenenia Čestný občan mesta Žiliny, udeleného primátorom Žiliny. Za jeho celoživotné dielo v oblasti historickej vedy mu Prešovská univerzita udelila vedeckú hodnosť Doctor honoris causa a Vedecká rada Trnavskej univerzity ho menovala do hodnosti emeritného profesora. Prezident SR udelil prof. Marsinovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za celoživotné dielo.

Slovenský historický ústav Matice slovenskej v Bratislave vydal pri 75. výročí narodenia prof. Marsinu publikáciu Zborník príspevkov k slovenským dejinám (1998), ktorej súčasťou je aj personálna bibliografi a jubilanta. Pri jubilejnom 90. výročí vydalo Vydavateľstvo Post Scriptum súbor štúdií prof. Marsinu Ku koncepcii a vývoju slovenskej historiografie (2013), ktorý obsahuje ucelený súpis jeho publikačnej tvorby za obdobie rokov 1948 – 2013.

Ján Bobák – Ján Lukačka

(Prevzaté z pripravovaného prvého čísla Slovenského časopisu historického, v ktorom bol prof. Richard Marsina čestným predsedom redakčnej rady. Zdroj fotografie: ZSI Korene.)