Slovensko a celá Európa sú v hlbokej kríze. Spisovateľ Anton Hykisch na konferencii usporiadanej nadáciou Pro Patria prezentoval svoj pohľad na príčiny a charakteristiky tejto krízy aj možné východiská. Z jeho príspevku vyberáme podstatné pasáže.

Kríza ohrozuje naše životne dôležité energetické toky, naše peniaze, úspory, naše hmotné statky, ale zároveň zasahuje a rozvracia naše duše, naše videnie a normálne myslenie, mení naše konanie, útočí na naše duchovné istoty. Rozrušuje základňu i nadstavbu, všetko.

Okrem geopolitických a ekonomických dopadov Slovensko sa nachádza aj vo vnútropolitickej kríze. Málokto si myslel, že tridsať rokov svojej svojprávnosti budeme oslavovať za tak tristných okolností.

Máme najhoršiu možnú vládu za tri desaťročia. Takmer tri štvrtiny občanov nedôveruje vláde, o niečo menej prezidentke, o súdoch a prokuratúre ani nehovoriac. A parlament, slovenský snem, honosne nazvaný Národná rada – je dnes terčom posmechu dokonca aj samotných médií, ktoré ho pred dvomi rokmi nadšene ospevovali.

Po 30 rokoch slovenský volič, omladený o najmladšie generácie, odchované sieťou vidieckych univerzít alebo štipendiami súkromných učilíšť za oceánom, vyberá svojich zástupcov do národného či európskeho parlamentu neuveriteľne ľahkomyseľne, naivne, ľahostajne a nezodpovedne.

Časť občanov, vekovo starších, k hlasovacím urnám vôbec nechodí, lebo si myslí, že všetci tam hore sú korupčníci, mafiáni, darebáci, zlodeji.

Napriek trom desaťročiam politickej slobody a existencie samostatného štátu značná časť národa necíti zodpovednosť k vlastnému štátu.

Ako poslanec prvého slobodne zvoleného parlamentu po prevrate v roku 1989 som sa usiloval o vyhlásenie suverenity Slovenska, ako prvého kroku k samostatnému štátu. Prvý parlament zvrchovanosť národa odmietol schváliť.

Až po ďalších voľbách Slovensko si schválilo ústavu samostatného štátu, pričom časť poslancov hlasovala proti. To je asi svetová rarita do Guinnessovej knihy rekordov. Iste, tisícročná neexistencia vlastného štátu urobila svoje.

K dnešnej biede sme čiastočne prispeli my sami. Len si to nedokážeme priznať. Vyznať sa z lásky k rodičom, deťom, k rodisku, k vlasti, k štátu nie je in, je to staromódne, ba podozrivé.

Ľahostajný vzťah k štátu je výsledkom nedostatočnej školskej výchovy. Naše školstvo produkuje tisíce študentov oboznámených s módnymi učebnými trendami, ale nemajú ani základné vedomosti z histórie, dejín Európy a Slovenska.

V občianskej výchove sa nezdôrazňuje pozitívne vlastenectvo, úcta k vlastnému národu, národnej kultúre, slovenskej literatúre, materinskému jazyku, k symbolom štátnosti. Reforma školstva smeruje k produkcii multikultúrneho svetoobčana, technologicky zdatného, ale bez akéhokoľvek vzťahu k vlastnému národu a štátu, ku koreňom, k tisícročnej kresťanskej tradícii.

K absencii národnoštátneho povedomia účinne prispievajú masmédiá a digitálne sociálne siete. Komerčným médiám výrazne pomáha aj štátom vlastnený rozhlas a televízia, čo je v príkrom rozpore s poslaním verejnoprávnych médií.

Príznakov krízy vo vnútropolitickej sfére je veľa a vzájomne sa ovplyvňujú. Možné východiská z vnútropolitickej krízy sa dajú zhrnúť do niekoľkých téz.

1. Vrátiť dôstojnosť, dôveryhodnosť a akcieschopnosť funkcii prezidenta. V posledných dvoch obdobiach funkciu hlavy štátu vykonávajú osoby, nijako nespäté so zápasom o samostatný štát, osobnostne na funkciu nepripravené, bez politických skúseností. Politické strany a občianske združenia by už dnes mali venovať zvýšenú pozornosť výberu vhodných kandidátov pre najbližšie prezidentské voľby.

Vnútorná politika

Od hlavy štátu sa v budúcnosti očakáva, že bude oveľa aktívnejšia v riešení vládnych kríz. Hlava štátu musí v zahraničnej politike vystupovať v záujme Slovenska a prihliadať na názory vlády aj opozície.. Hlava štátu by tiež mala byť iniciátorom a koordinátorom vypracovania doktríny národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky, implementovať túto doktrínu do praxe a pobádať exekutívu na konkrétne plnenie jej cieľov.

2. Pozdvihnúť úroveň práce parlamentu, zabezpečiť voľbu kvalitných poslancov. Ľudia poučení krízou si musia zvoliť iných zástupcov. Voľby sú právom. V niektorých štátoch dokonca povinnosťou. Naučme sa chodiť k urnám. Naučme sa dobre voliť.

Mali by sme reformovať volebný systém, vrátiť sa k viacerým volebným obvodom, aby sa do vysokej politiky dostali zástupcovia regiónov. V anglosaských volebných systémoch je poslanec pod kontrolou voličov z jeho volebného obvodu, neustále im skladá účty.

Za úvahu stojí aj kombinácia doterajšieho pomerného systému s väčšinovým systémom (napr. v súčasnom Maďarsku), čo zabezpečí väčšiu váhu poslancov z regiónov.

3. Zabezpečiť rovnováhu politického systému. Náš rozhasený politický systém treba stabilizovať. Voliči sú znechutení a zneistení množstvom nových strán a straničiek s čudesnými názvami a programami. Chýba nám rovnováha politického systému, rotáciou dvoch veľkých politických subjektov.

Už po stáročia osvedčený britský model: konzervatívci/labouristi, pravica/ľavica. Podobný model pozdvihol Nemecko z rozvratu po druhej svetovej vojne, striedanie kresťanskej a sociálnej demokracie. Prípadne sa dvaja silní partneri dohodnú na Veľkej koalícii, na programovej zhode v otázkach národnoštátneho záujmu Slovenska.

4. Vytvoriť silnú pravicovú konzervatívnu (národnodemokratickú) stranu. Slovensko má dnes dve masové politické strany ľavicového či stredoľavicového zamerania. Sme svedkami sústredeného tlaku progresívcov, liberálov, neomarxistov a sekulárnych síl.

Obhajcovia tradície, kresťania či konzervatívci všetkých odtieňov dnes nevystupujú ako akcieschopná politická sila. Konzervatívny tábor je roztrieštený v malých či neúspešných stranách (KDH, SNS, Kotlebova ĽSNS a pod.).

Jedine silná masová strana(prípadne blok strán) s primerane vysokým počtom poslancov môže účinne čeliť narastajúcej agresívnej politike neoliberálneho smeru, podporovaného zo zahraničia. Zjednotenie demokratickej pravice je náročný cieľ. Asi sa nepodarí dosiahnuť bez generačnej obmeny. Je to úloha pre najmladšiu generáciu nových lídrov.

5. Osobitnú pozornosť venovať kandidátom do volieb poslancov Európskeho parlamentu. Úloha EP narastá. Neskúsení, poväčšine mladí europoslanci sa stali nástrojmi na presadzovanie agendy, ktorú Európskej únii vnucuje byrokratická elita v Bruseli.

Europarlament nemôže byť skladiskom neschopných jedincov z vnútornej politiky. Zvolení poslanci musia byť silné osobnosti, schopné chrániť záujmy Slovenska vo všetkých oblastiach. Musíme zvýšiť účasť slovenských občanov na voľbách do EP.

Zahraničná politika

Základnou úlohou je zabezpečiť suverenitu, národnú a kultúrnu svojbytnosť a nedotknuteľnosť štátnych hraníc Slovenskej republiky aj za pomoci členstva v európskych spoločenstvách alebo vo vojenských alianciách.

6. Plniť záväzky členstva v NATO vzhľadom na bezpečnostné záujmy Slovenska. Ako malý národ na východnej hranici európskeho civilizačného okruhu, vtisnutý medzi západné veľmoci, Rusko a Áziu, nemôžeme byť neutrálni. Hociktoré veľkomesto v Ázii má viac obyvateľov ako Slovensko. Potrebujeme ochranný dáždnik, ktorý zabezpečí našu suverenitu.

Druhým dôvodom je, že Slováci musia byť tam, kde sú aj naši susedia, Maďari, Česi, Poliaci. Ak nebudeme s nimi v jednom spolku, môžu si zmyslieť spochybniť našu suverenitu, opravovať naše hranice, rozhodovať o nás bez nás.

Dnes ako člen NATO sme v zložitej situácii. Musíme plniť svoje záväzky, ale zároveň by sme mali v konkrétnom konflikte zastávať vlastné stanovisko, vlastné záujmy. Som presvedčený, že súčasná vojnová hystéria časom pominie. Žijeme v prelomovej dobe. Končí sa unipolárny svet, vedený jedinou zaoceánskou veľmocou. Svet je už multipolárny.

V obrannej politike bude našou úlohou udržať ozbrojené sily SR v takej výške a technickej vybavenosti, aby mohli v nečakaných krízových situáciách účinne reagovaťa odraziť prípadný útok aj bez okamžitej pomoci spojencov.

Členstvo v aliancii nebráni, aby sme v konkrétnych prípadoch neuplatnili vlastné stanovisko, ktoré zodpovedá našim záujmom. Robí tak napr. Maďarsko, čiastočne aj Poľsko.

7. Politika dobrého susedstva. Solidarita V-štvorky. Základom našej bezpečnosti sú dobré vzťahy so susedmi (boli sme v dejinách súčasťou ich štátov). Národy strednej Európy majú spoločné dejiny a skúsenosti s dvomi totalitnými režimami, čo západné štáty nemajú.

Je prirodzené, že v rámci EÚ sa vytvorilo regionálne spoločenstvo Vyšehradskej štvorky. Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko. Skupina V-4 so 65 miliónmi občanov môže byť konštruktívnou opozíciou proti bruselskej centrále a proti nadvláde veľmocí ako Nemecko či Francúzsko. Preto je V-4 aj tŕňom v oku a mnohí sa usilujú narušiť a rozbiť túto solidaritu.

Pravdaže, popri tom musíme byť ostražití pri akomkoľvek prejave revizionizmu či spochybnení nášho samostatného štátu v Maďarsku či v Česku.

8. Európska únia potrebuje návrat ku koreňom. EÚ zakladali štátnici konzervatívneho kresťanského zamerania. Dnes byrokratický aparát a vedenie EÚ ovládli zástancovia ultraľavice, neomarxizmu, ľavičiarskeho liberalizmu, ekologickí vizionári, sexuálne menšiny, gender ideológia. Tieto idey ovládli aj Európsky parlament. Nemali by sme dopustiť aplikáciuich agendy v členských štátoch a teda aj na Slovensku.

Úlohou našej zahraničnej politiky je podpora vlád členských krajín EÚ, s ktorými máme spoločné či rovnaké hodnoty, napr. Poľsko, Maďarsko, Taliansko. V rámci integrácie budovať Európu národov, nie Spojené štáty európske.

9. Nepripustiť centralizáciu EÚ. Zachovať zásadu jednomyseľnosti. Do Únie sme vstúpili ako suverénny národný štát. Každý členský štát má rovnaký hlas bez ohľadu na počet obyvateľov. Doteraz pri rozhodovaní o základných otázkach v únii platí zásada konsenzu všetkých 27 členských štátov.

V súčasnosti členské štáty ako Nemecko a Francúzsko sa usilujú zrušiť zásadu jednomyseľnosti a nahradiť ju tzv. kvalifikovanou väčšinou. Tým by sme sa vzdali zvyšku suverenity. Proti takému nebezpečenstvu musíme aktíve bojovať.

Záver

Akiste ide o dlhodobé a náročné zámery. Sú však potrebné, aby sme sa ako samostatné Slovensko po 30 rokoch existencie dostali z vleklej politickej, ekonomickej a mravnej krízy. Malé Slovensko môže úspešne prežiť len s vedomím úzkej prepojenosti s okolitým svetom.

Slovenská politika, vnútorná či zahraničná, by nemala byť nemohúcou figúrkou na európskej či globálnej šachovnici. Aj slabá figúrka môže vytvoriť či využiť vhodnú situáciu.

V nových voľbách využime možnosť zmeny. Bez zmeny vo vnútornej a zahraničnej politike sa nepohneme dopredu. Vyžaduje si to politické osobnosti s odvahou a so zdravým rozumom. Ak ich nevidíme, hľadajme ich, generujme ich.

Je čas konať.

Anton Hykisch

Autor je spisovateľ a bývalý diplomat. Príspevok odznel na konferencii „Národnoštátne záujmy SR“ 18. novembra 2022.

(Krátené)

Fotografie: Wikipedia – Jindřich Nosek (portrét) a Pixabay – Džoko Stach